Skúsenosti s EMAS: Praktické pohľady na environmentálne overovanie v organizáciách

Skúsenosti s EMAS: Praktické pohľady na environmentálne overovanie v organizáciách

Otázky ochrany životného prostredia sú čoraz viac akútne a organizácie sa čoraz častejšie obracajú k rôznym formám environmentálneho manažérstva. Jednou z najuznávanejších schém je EMAS (Eco-Management and Audit Scheme), ktorá predstavuje dobrovoľný rámec pre environmentálne správanie a jeho audity.

Čo je EMAS?

Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit je dobrovoľným nástrojom Európskej únie vytvoreným pre organizácie, ktorý pomáha hodnotiť, riadiť a zlepšovať ich environmentálne správanie.

EMAS III, posledná revízia nariadenia EMAS, ktorá nadobudla účinnosť 11. januára 2010, a ktorej prílohy boli aktualizované v auguste roku 2017, robí zo schémy EMAS najdôveryhodnejší a najsilnejší nástroj na trhu v oblasti systémov manažérstva environmentu. Okrem požiadaviek medzinárodnej normy EN ISO 14001 je schéma EMAS doplnená niekoľkými prvkami navyše. Vyššia kvalita EMAS spočíva v:

  • prísnejších požiadavkách na meranie, hodnotenie a sústavné zlepšovanie environmentálneho správania;
  • dodržiavaní záväzných požiadaviek pod dohľadom verejných orgánov;
  • silnom zapojení zamestnancov;
  • hlavných ukazovateľoch environmentálneho správania, ktoré zabezpečujú viacročné porovnanie v rámci a medzi organizáciami;
  • poskytovaní informácií verejnosti cez validované environmentálne vyhlásenie;
  • registrácii prostredníctvom príslušného orgánu, na základe úspešného overenia akreditovaným/licencovaným environmentálnym overovateľom.

Schéma EMAS je navrhnutá tak, aby pomáhala organizáciám zlepšovať ich environmentálne správanie. EMAS kombinuje environmentálne manažérstvo s internými a externými auditmi, čo zabezpečuje, že firmy nielenže dodržiavajú platné environmentálne zákony, ale aj neustále zlepšujú svoje environmentálne správanie.

Akreditácia environmentálnych overovateľov

Pri posudzovaní environmentálnych overovateľov usilujúcich sa o získanie akreditácie na vykonávanie overovania a validácie environmentálnych vyhlásení sa Slovenská národná akreditačná služba riadi ustanoveniami ISO/IEC 17021-1: 2015 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (ďalej len „nariadenie“), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) 2017/1505 a nariadením Komisie (EÚ) 2018/2026, a príslušných metodických smerníc na akreditáciu vydaných SNAS.

V rámci akreditácie SNAS posudzuje a potvrdzuje spôsobilosť environmentálnych overovateľov, pričom rozsah akreditácie sa vymedzuje na základe klasifikácie ekonomických činností.

Environmentálny overovateľ musí v zmysle nariadenia spĺňať minimálne požiadavky na rozsah odbornej spôsobilosti a dokladovať pokračujúci odborný rast.

Environmentálny overovateľ musí zabezpečiť, aby na neho (ako fyzickú alebo právnickú osobu) nepôsobil žiadny komerčný, finančný ani iný tlak, ktorý by mohol ovplyvniť jeho rozhodnutia alebo ohroziť dôveru v nezávislosť jeho rozhodnutí a integritu vo vzťahu k overovacím činnostiam a dodržiavanie súladu so všetkými príslušnými pravidlami platnými v tejto súvislosti.

Environmentálny overovateľ musí mať zdokumentované metódy a postupy pre overovanie požiadaviek nariadenia vrátane mechanizmov riadenia kvality a ustanovení o dôvernom charaktere údajov.

Ak environmentálny overovateľ vykonáva aj iné činnosti ako overovanie environmentálnych vyhlásení a systémov environmentálneho manažérstva a auditu, musí preukázať plnenie podmienok nestrannosti a objektívnosti, teda preukázať, že iné vykonávané činnosti nepriaznivo neovplyvňujú výsledky overovaní.

Požiadavky EMAS

Aby sa organizácia mohla zapojiť do EMAS, musí splniť niekoľko požiadaviek:

  1. Úvodné environmentálne preskúmanie: Organizácia musí vykonať hodnotenie svojich environmentálnych aspektov a dopadov.
  2. Definovanie environmentálnej politiky: Musí byť stanovená jasná environmentálna politika a ciele.
  3. Vytvorenie systému environmentálneho manažérstva (EMS): Tento systém musí byť implementovaný a neustále zlepšovaný.
  4. Interný audit: Pravidelný interný audit je potrebný na hodnotenie efektívnosti EMS.
  5. Environmentálne vyhlásenie: Musí byť zverejnené environmentálne vyhlásenie, ktoré sa overuje nezávislým overovateľom.

EMAS sa od iných systémov, ako je ISO 14001, líši tým, že kladie väčší dôraz na transparentnosť a zverejňovanie informácií, čo zvyšuje dôveru verejnosti.

Výhody a motivácie pre zavedenie EMAS

Pre firmy, ktoré sa rozhodnú pre zavedenie EMAS, existuje množstvo výhod a motivácií. Hlavnými faktormi sú:

  1. Zlepšenie environmentálneho výkonu: EMAS poskytuje rámec na neustále zlepšovanie environmentálnych procesov a správania. Organizácie môžu lepšie identifikovať oblasti, kde môžu znížiť svoje environmentálne dopady.
  2. Finančné úspory: Efektívnejšie spravovanie zdrojov a energií vedie k zníženiu prevádzkových nákladov. Mnohé firmy uvádzajú, že investície do environmentálneho manažérstva sa im rýchlo vrátia v podobe nižších nákladov.
  3. Zvýšenie konkurencieschopnosti: Organizácie, ktoré sa zapoja do EMAS, môžu získať konkurenčnú výhodu v očiach zákazníkov, ktorí preferujú ekologicky zodpovedné firmy.
  4. Vylepšenie reputácie a vzťahov s verejnosťou: Transparentnosť a zodpovednosť voči životnému prostrediu zvyšujú dôveru zákazníkov a verejnosti. EMAS zvyšuje viditeľnosť environmentálnych snáh firmy.
  5. Zlepšenie vzťahov s regulačnými orgánmi: Firmy, ktoré aktívne implementujú EMAS, môžu mať lepší prístup k informáciám a podpore od vládnych orgánov.

Proces implementácie EMAS a praktické skúsenosti z praxe

Implementácia EMAS prechádza viacerými fázami, ktoré zahŕňajú:

EMAS schéma certifino
  1. Úvodné environmentálne preskúmanie: Na začiatku sa organizácia musí podrobiť hodnoteniu svojich environmentálnych dopadov. Toto hodnotenie poskytuje základ pre budúce merania úspešnosti a je kľúčové pre určenie priorít.
  2. Zavedenie environmentálnej politiky a cieľov: V tejto fáze vrcholový manažment definuje politiku a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Tieto ciele by mali byť merateľné a časovo ohraničené.
  3. Vytvorenie a implementácia systému environmentálneho manažérstva: Organizácia musí prispôsobiť svoj EMS štruktúre a procesom, aby vyhovoval stanoveným cieľom.
  4. Interné audity: Pravidelné interné audity sú potrebné na hodnotenie účinnosti systému a identifikáciu oblastí, ktoré potrebujú zlepšenie.
  5. Príprava environmentálneho vyhlásenia: Po overení environmentálnych procesov nezávislým audítorom je potrebné zverejniť environmentálne vyhlásenie, ktoré poskytuje prehľad o environmentálnych aspektoch a výsledkoch.

Praktické skúsenosti

Mnohé firmy, ktoré prešli procesom zavádzania EMAS, uvádzajú, že kľúčovými faktormi úspechu sú silná podpora vrcholového manažmentu a zapojenie zamestnancov do procesu. Napríklad v prípade výrobnej spoločnosti XYZ, vedenie zabezpečilo, že všetci zamestnanci boli informovaní o dôležitosti EMAS a ich úlohe v procese, čo viedlo k vyššej angažovanosti a ochote prispieť k zlepšovaniu procesov napr. najmä v oblasti nakladania s odpadmi a ich triedenia, úspor energíí a zdrojov atď.

Výzvy pri implementácii a prevádzke EMAS

Implementácia EMAS môže byť náročná, najmä pre malé a stredné podniky. Medzi najčastejšie výzvy patrí:

  • Počiatočné náklady – zavedenie EMAS si vyžaduje investície do školení, dokumentácie a externého overovania. Mnohé organizácie sa obávajú týchto nákladov, najmä ak majú obmedzený rozpočet.
  • Administratívna záťaž – proces dokumentácie a pravidelných auditov môže byť časovo náročný a zdĺhavý, čo môže viesť k frustrácii zamestnancov.
  • Odpory zamestnancov – niektorí zamestnanci môžu byť voči zmenám skeptickí, čo môže spomaliť proces implementácie. Dôležité je komunikovať výhody a zapojiť ich do procesu.
  • Kultúrne zmeny – prechod na environmentálne manažérstvo môže vyžadovať zmenu firemnej kultúry, čo je proces, ktorý trvá čas a vyžaduje si neustálu prácu.

Prípadové štúdie – konkrétne skúsenosti organizácií s EMAS

Rôzne organizácie z rôznych odvetví dosiahli zaujímavé výsledky vďaka EMAS. Tu sú niektoré príklady:

  1. Prípadová štúdia: Výrobné odvetvie
    Spoločnosť ABC sa rozhodla zaviesť EMAS, aby znížila svoju spotrebu energie a minimalizovala odpad. Po implementácii systému sa im podarilo znížiť spotrebu energie o 20 % a zvýšiť mieru recyklácie odpadu na 75 %. Tieto úspechy sa odrazili aj na ich finančných výsledkoch.
  2. Prípadová štúdia: Služby
    Spoločnosť DEF, ktorý sa zapojil do EMAS, implementoval množstvo ekologických iniciatív, ako je znižovanie spotreby plastov a prechod na obnoviteľné zdroje energie. Tieto opatrenia viedli k zvýšeniu spokojnosti hostí, ktorí oceňovali environmentálne zodpovedný prístup pri poskytovaní konkrétnej služby.
  3. Prípadová štúdia: Verejný sektor
    Mesto GHI zaviedlo EMAS s cieľom zlepšiť svoje environmentálne služby a komunikáciu s občanmi. Prostredníctvom environmentálnych vyhlásení sa im podarilo získať dôveru obyvateľov a zvýšiť participáciu občanov na environmentálnych programoch.

Význam zapojenia zamestnancov a internej komunikácie

Úspech EMAS závisí vo veľkej miere od zapojenia zamestnancov. Zamestnanci, ktorí chápu dôležitosť environmentálnych iniciatív, sú oveľa ochotnejší prispieť k ich implementácii. Základné aspekty zapojenia zamestnancov zahŕňajú:

  1. Vzdelávanie a školenie: Organizácie by mali investovať do vzdelávacích programov, aby zamestnanci rozumeli environmentálnym otázkam a ich dopadom.
  2. Zdieľanie úspechov: Pravidelné zdieľanie úspechov a zlepšení môže motivovať zamestnancov a podporovať ich zapojenie.
  3. Odpoveď na podnety: Zamestnanci by mali mať možnosť navrhovať vlastné nápady na zlepšenie a mali by byť aktívne zapojení do rozhodovacích procesov.

Prínosy pre dlhodobý rozvoj a udržateľnosť

EMAS sa ukazuje ako významný nástroj pre dlhodobý rozvoj. Firmy, ktoré aktívne implementujú environmentálne politiky, znižujú riziká spojené s neudržateľným podnikaním a získavajú náskok pred konkurenciou. Medzi hlavné prínosy patrí:

  1. Dlhodobá konkurencieschopnosť: Firmy, ktoré investujú do udržateľnosti, sú lepšie pripravené na budúce výzvy a regulácie v oblasti životného prostredia.
  2. Zlepšenie vzťahov so zainteresovanými stranami: Transparentnosť a zodpovednosť zlepšujú vzťahy s investormi, zákazníkmi a komunitou.
  3. Zníženie rizika a zodpovednosť: Udržateľné praktiky pomáhajú znižovať environmentálne a legislatívne riziká, čím sa posilňuje reputácia firmy.

Budúcnosť EMAS a environmentálneho manažérstva v EÚ a vo svete

S rozvojom technológií a rastúcim dôrazom na udržateľnosť sa EMAS neustále vyvíja. Očakáva sa, že v budúcnosti budú dôležité tieto trendy:

  1. Integrácia digitalizácie: Technológie, ako je internet vecí a umelá inteligencia, budú umožňovať presnejšie monitorovanie environmentálnych aspektov a efektívnejšie riadenie procesov.
  2. Prispôsobenie sa meniacim sa reguláciám: EMAS sa musí prispôsobovať novým legislatívnym požiadavkám, čo zabezpečí jeho relevanciu v rýchlo sa meniacom prostredí.
  3. Zvýšená spolupráca: Budúcnosť EMAS môže zahŕňať širšiu spoluprácu medzi firmami, štátom a nevládnymi organizáciami s cieľom zdieľať najlepšie praktiky a podporovať udržateľný rozvoj.

Skúsenosti s EMAS ukazujú, že aj keď implementácia a prevádzka tohto systému môže byť náročná, jeho prínosy sú významné a môžu mať dlhodobý pozitívny dopad na organizácie aj spoločnosť ako celok. Zavedenie EMAS nie je len otázkou dodržiavania predpisov, ale aj cestou k zodpovednejšiemu a udržateľnejšiemu podnikaniu, ktoré berie ohľad na budúce generácie.

Hlavné právne predpisy Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti EMAS:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit – EMAS III.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1505 ktorým sa menia prílohy I, II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 2018/2026, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Zákon NR SR č. 351/2012 o environmentálnom overovaní a registrácií organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súvisiace právne predpisy:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2.

Rozhodnutie Komisie č. 2017/2285/EÚ, ktorým sa mení príručka pre používateľov s prehľadom podmienok účasti v EMAS podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Rozhodnutie Komisie č. 2011/832/EÚ, týkajúce sa Usmernenia o združenej registrácii v EÚ, registrácií organizácií pre tretie krajiny a globálnej registrácie podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009.

Odporúčanie Komisie č. 2003/532/ES o usmernení pre implementáciu nariadenia (ES) č. 761/2001 Európskeho parlamentu a Rady umožňujúceho dobrovoľnú účasť organizácií v schéme environmentálneho manažérstva auditu (EMAS) Spoločenstva vzhľadom na výber a používanie indikátorov environmentálneho správania.

Odporúčanie Komisie č. 2003/361/ES, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v znení neskorších predpisov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.

Vyhláška Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z.z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností.

Vyhláška Štatistického úradu SR č. 438/2004 Z.z., ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek.

Zákon NR SR č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o znení a doplení niektorých zákonov.

Zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

Zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.